Kriminalita na Slovensku
Cyber Crime na Slovensku: Lovci a zberači
Počítačová kriminalita predstavuje v slovenskom kontexte pomerne nový druh kriminality. Hoci sa jej nevenuje primeraná pozornosť, najzávažnejšie formy počítačovej kriminality predstavujú hrozbu pre národné hospodárstvo Slovenskej republiky. Opustime však pole teórie Internetového práva a Trestného práva a pozrime sa bližšie, ako vyzerá počítačové pirátstvo a počítačová kriminalita v praxi a s čím sa najčastejšie stretávajú slovenskí užívatelia Internetu.
V prvom rade ide o protiprávne konanie označované ako hacking (z angl. „hack“ – hákovať, sekať), ktoré môže aj nemusí byť trestným činom (napríklad pôjde o priestupok alebo pracovnoprávny delikt). Hackeri prenikajú do počítačových sietí a iných informačných systémov prelomením bezpečnostných prvkov bez vedomia a súhlasu ich majiteľov. Podľa účelu penetrácie (prieniku) ich delíme na „bielych hackerov“, ktorí chcú len preveriť funkcionalitu zabezpečenia, a na „čiernych hackerov“, ktorí útočia na hardware, software alebo na uskladnené údaje.
Ďalším obľúbeným protiprávnym konaním, s ktorým sa môžeme bežne stretnúť, je cracking (z angl. „crack“ – zlomiť, prelomiť). Táto činnosť je obvykle páchaná s cieľom vytvoriť nelegálne kópie autorsky chránených programov (warezov), hudobných alebo filmových diel. Samotní crackeri by si však mali uvedomiť, že ak počítačový program alebo dielo spĺňa znaky autorského diela podľa ustanovení § 7 ods. 1 Autorského zákona, podľa všetkého pôjde o trestný čin. Preto takéto protiprávne konanie napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu Porušovania autorského práva podľa ustanovení § 283 TZ.
Bankové krádeže a nekonečné telefónne karty
Okrem najznámejších foriem počítačového pirátstva a počítačovej kriminality sa stretávame aj so sofistikovanejšími postupmi, ktoré nám ľahko môžu spôsobiť nepríjemnosti. V prvom rade je to phreaking, teda neoprávnené využívanie telefónnych služieb a telefónnych sietí bez zaplatenia. Sem patrí aj výroba „večnej“ (nekonečnej) telefónnej karty a iné manipulácie s telefónnymi alebo mobilnými sieťam. Hoci nie každý prípad phreakingu je trestným činom, v prípade zhotovenia nekonečnej telefónnej karty s najväčšou pravdepodobnosťou pôjde o trestný čin Neoprávneného obohatenia podľa § 226 TZ alebo o trestný čin Neoprávneného vyrobenia a využívania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa 219 TZ .
Jednou k klasických foriem počítačovej kriminality podľa Strémyho sú bankové krádeže a bankové podvody. V prípade carding-u ide o zneužitie elektronickej platobnej karty buď fyzickým odcudzením alebo neoprávneným získaním a zneužitím identifikačných údajov ku karte. Môže ísť o rôzne formy podvodného konania, napríklad nainštalovanie kamery na bankomat za účelom získania bezpečnostného kódu PIN, zatelefonovanie klientovi pod zámienkou získania prístupových údajov k bankovému účtu alebo oprávnená osoba prostredníctvom Internet Banking-u jednoducho strhne klientovi viac, než mal zaplatiť.
Počítačoví piráti by si však mali uvedomiť, že zmienenými protiprávnymi konaniami sa dopúšťajú trestného činu Krádeže podľa § 212 TZ, trestného činu Sprenevery podľa § 213 TZ alebo trestného činu Povodu podľa ustanovení § 221 TZ a nasl, prípadne trestného činu Neoprávneného vyrobenia a využívania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa 219 TZ.
Farmárčenie a rybárstvo
Sofistikovanejšie bankové krádeže, kde páchateľ využíva počítač ako nástroj na spáchanie trestného činu, označujeme ako phishing (rybárčenie). Celá transakcia prebieha tak, že klient dostane žiadosť od falošnej banky (počítačového piráta), v ktorom ho žiadajú o poskytnutie identifikačných a bezpečnostných údajov k bankovému účtu. Ak ľahkomyseľný majiteľ účtu takéto údaje poskytne, počítačový pirát mu bez problémov „vybieli“ účet v banke.
To však nie je všetko, počítačoví piráti vyvinuli aj zdokonalenú metódu rybárčenia, ktorú označujeme ako pharming (farmárčenie). V takomto prípade sa skúsený pirát orientuje klientov e-mailový účet tak, aby sa mu prednostne zobrazovali odkazy na pirátske webové stránky. Následne počítačový pirát vytvorí na Internete dokonalú napodobeninu webovej stránky banky vrátane jej elektronickej pobočky a portálu pre Internet Banking. „Napichnutý“ klient sa skôr či neskôr chytí, keď v snahe realizovať elektronickú platbu vstúpi do falošného platobného portálu a zadá svoj PIN-kód. Banková transakcia síce prebehne, ale podľa plánu počítačového piráta: Podvodník po získaní prístupových údajov „vybieli“ klientov účet a získané finančné prostriedky presunie napríklad do daňového raja...
Napokon, nemôžeme opomenúť ani poslednú z najrozšírenejších foriem počítačového pirátstva a počítačovej kriminality, ktorou je spoofing. Ide o rôzne sofistikované metódy hackerov používané na zmenu totožnosti odosielaných správ. Na prvý pohľad to môže vyzerať nevinne, ale predmetným protiprávnym konaním môžu počítačoví piráti naplniť skutkovú podstatu trestného činu Neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa § 374 TZ.
Poučenie na záver
Na záver je potrebné pripomenúť, že nie všetky protiprávne alebo nemorálne konania v rámci počítačového pirátstva sú trestnými činmi. V každom prípade však poškodzujú záujmy jednotlivcov a spoločnosti, a preto je potrebné ich podľa doc. JUDr. Dariny Mašľanyovej, PhD., z Právnickej fakulty Trnavskej univerzity, postihovať v rámci právnych možností alebo aspoň morálnym odsúdením. V prvom rade je však potrebné apelovať na zdravý rozum a opatrnosť užívateľov Internetu a elektronických platobných prostriedkov, aby nevytvárali príležitosti pre počítačovú a inú kriminalitu. Je dôležité si totiž uvedomiť, že trestnoprávny postih je až krajným riešením (lat. ultima ratio)]a poškodený sa len ojedinele dočká náhrady škody riadne a včas.